Štyri svety a dotyk Hmly

by **Admin** Sun Dec 11, 2016 5:15 am

Kapitola Prvá: Svet okom Slepého

V nekonečnej prázdnote, v dňoch vlády Leviathana, nech je Jeho sláva, bolo všetko jedným, svetlo a tieň, hlas a večné ticho splinuté v nadpozemskú bytosť. Potom sa zrodili bohovia Arajov a prvej ľudskej ríše, a s nimi svet, ktorý bol prázdny okrem bohov samotných, ich krás a aspektov, ku ktorým patrili i Araji samotný.

Božstvá však neboli spokojné, svet sa im však nepáčil, chceli ho stvoriť k obrazu svojmu a tak dopadla na svet hmla, alebo, ako tvrdí Ezrel, Arajovia prvýkrát boli schopný vidieť zázrak tvorenia zeme, Hmlu, ktorá bola v tých časoch všade prítomná. Vojna, zrada, úpadok Arajov, detí slnka, tmy a hmly. A tak sa nás svet rozpadol a vznikla zem prachu, zem stratených a časom, vďaka kázni a viere našich predkov i svet snov, kde nás bohovia navždy uspávajú.

S pokorou a vierou sa Vám dnes, drahé deti pokúsim osvetiť tieto časti skutočného, svety voľným okom nevidené a predsa skutočné ako Leviathan, nech je Jeho sláva, alebo vy a ja.

Kapitola Druhá: Hmla

Hmla náš navždy obklopuje a tí z vás, ktorí veria pohanskej viere o dobývaní božieho dieľa, kajte sa! Pretože hmla je nekonečná, siahajúca až za hranice prázdnoty a ešte ďalej. Hmla je miesto za okrajmi skutočného sveta, kde bohovia tkajú pradlo reality. Každú skalu, každú rastlinu a nádych čerstvého vzduchu. A preto tí, ktorí zničia toto dielo, pokúsia sa vyňať hmlu z najbližších území, nech padnú v rukách stvorení za jeho hranicami, rukami Satheri, deťmi hmly.
V časoch prvej ríše existovali teorie o guľatej zemi, pochopenie obzoru, ale deti, verte, nemohli sa viac mýliť. Každým rokom, s božím povolením sa hranice nášho sveta posúvajú o krok ďalej a svet rastie do svojej vysnenej podoby. A je našou úlohou očakávať príchod bohov, keď konečne uznajú nás ako svoje skutočne deti tretieho príchodu a odhalia nám všetko krásu sveta, ktorý bol pre nás stvorený.
Svet v hmle si môžte predstaviť ako opak toho nášho. Tam, kde je u nás rád, u nich vládne chaos. Neexistuje vpred či vzad, existuje len smer, ktorý je premenlivý podľa vôle bohov. Tvar, tvar nehraje rolu. Tvary sú rovnako záhadné, trvajúce len okamih v kútku oka. No varujte sa, drahé deti, pretože hmotna stvorenia nie je dobrá ani zlá, rovnako ako vlk či pes, dokážu pohrýzť ak sú k tomu určení. A časom, časom dokáže hmla nabrať skutočnú hmotu, tak ako my , ktorý sme opustili naše rodisko v sivej farbe.

Kapitola Tretia: Prášna zem

Keď prvý z Arajov opustil cestu bohov a nasledoval padlého Šajtána, bola stvorená zem ako väzenie a očistec pre tých, ktorý ho následovali, detí svetla a tmy, deti prachu. Má pravidlá, ako každé väzenie. Svet prekliaty cez tisíc ráz, ostal nezmenený z dôb, keď Arajovia vládli a umierali v mene seba a svojich bohov, bez zvierat a rastlín. Len oheň, voda a síra. Otlačok minulých čias, na ktoré bohovia zabudli. Dokonca samotná smrť nikdy nevstúpi do týchto krajov.

Svet žijúci na našom svete, skrytý v kútku oka a takmer nedosiahnuteľný, hoc rôzne sekty a uznávači falošných bohov sa vždy snažili prelomiť jeho brány. Snažili sa docieliť nesmrteľnosť, ovládnuť moc padlých démonov, a tým ich vpustili do nášho sveta a spôsobili náš pád v očiach bohov, rovnako ako prvý aj druhý príchod rás. A preto sa kajme a upálme falošných pastierov a utopme v očistnej vode démoných splodencov, pretože iba tak nás znova objímu a príjmu ako svojich služobníkov. Ooo áno, prášna zem sa stala rodiskom démonov a stvorení, o ktorých aj za samotného svetla je nehodno hovoriť. Preto sa varujte prísľubu potulných démonov o večnej sláve a moci, pretože cena je príliš vysoká. V prašnej zemi je smrť neprístupným vykúpením, hoc trpíte a trpíte, až kým sa nerozpadnete v prach. Umierate a umierate, no vaša duša vás stále vráti späť. Samotná zem je zložená z miliónov mrtvých, pochabých ľudí a iných tvorov. A potom tu je tryáda, vládcovia démonov, králi nesmrteľnosti a pohanský bohovia zrady. (Viac o Hierarchii prašnej zeme v diele A. X. Lockeho, “Jediný preživší” )

Kapitola Štvrtá: Zem Stratených

Miesto, kde odídu tí, ktorí sa zapáčia bohu, jedinému ktorý rozhoduje o hodnosti duše a skutkov, ktoré prežijeme v čase nám daní, za hranicou hmly, skrytý vo svetle a tichu. Za celú históriu sa z tohoto rája vrátilo len pár ľudí, no žiaden z nich nebol schopný rozprávať. Už nikdy. Prežitá smrť ich obrala o radosť z tohoto sveta, pretože kto by si dokázal užívať radosti života, keď ochutnal ambróziu nebeského pôvodu. Preto vám prerozprávam len skryté slová v knihe Prvorodených: “Stvorili sme smrť, keď bohovia plakali za stratou prvého z nás. Stvorili sme zármutok a radosť, pretože Durum, nám zložil sľub života po živote. Svet pre našich blízkych, hoc naše smrti oddelí tisíce a tisíce západov Nového Slnka. “

Kapitola Piata: Zem snov a ilúzii

Hoc sme stvorili stovky chrámov, krásnejších a velebnejších ako chrámy pohanských, bohovia nás len v jedinej ríši, ktorá nepatrí nikomu. Zem snov. Miesto, kde aj my smieme ochutnať čaro tvorenia a miesto, kde božská prezencia nás obklopuje neustále ich mocou a láskou.

Opísať snový svet je ľahké. Je náš. Každí z nás s darom duše získal dar skutočných snov. Kúsok reality, črepina rozlomenej krásy v nás. Obmedzuje ju len naša predstavivosť. Prijmite tento dar, neunikajte pred ním. Ovládať ho je nemožné, pretože moc v ňom skrytá je len pre samotných bohov a Snívajúcich, inak známych Snárov. Snívajúci vstupujú do snov druhých a ovládajú ich súkromné ríše tak, ako pán snu nikdy nebude môcť, keďže sen, nech je akokoľvek nádherný, spĺňa dary nevedome, tajomne, len Snár a samotní bohovia poznajú zákutia tejto ríše. A nemýľte sa, sen je skutočný, hoc len skrytý v našich myšlienkach. Dokáže nás zabiť, vyvinúť, poučiť. Velebte tento dar a traste sa jeho moci. Len deti tretieho príchodu vládnu tomuto daru a navždy ostane len im.